Who cast that first fateful tomato that started the La Tomatina revolution? The reality is no one knows. Maybe it was an anti-Franco rebellion, or a carnival that got out of hand. According to the most popular version of the story, during the 1945 festival of Los Gigantes (a giant paper mâché puppet parade), locals were looking to stage a brawl to get some attention. They happened upon a vegetable cart nearby and started hurling ripe tomatoes. Innocent onlookers got involved until the scene escalated into a massive melee of flying fruit. The instigators had to repay the tomato vendors, but that didn't stop the recurrence of more tomato fights—and the birth of a new tradition.
Fearful of an unruly escalation, authorities enacted, relaxed, and then reinstated a series of bans in the 1950s. In 1951, locals who defied the law were imprisoned until public outcry called for their release. The most famous effrontery to the tomato bans happened in 1957 when proponents held a mock tomato funeral complete with a coffin and procession. After 1957, the local government decided to roll with the punches, set a few rules in place, and embraced the wacky tradition.
Though the tomatoes take center stage, a week of festivities lead up to the final showdown. It's a celebration of Buñol's patron saints, the Virgin Mary and St. Louis Bertrand, with street parades, music, and fireworks in joyous Spanish fashion. To build up your strength for the impending brawl, an epic paella is served on the eve of the battle, showcasing an iconic Valencian dish of rice, seafood, saffron, and olive oil.
Today, this unfettered festival has some measure of order. Organizers have gone so far as to cultivate a special variety of unpalatable tomatoes just for the annual event. Festivities kick off around 10 a.m. when participants race to grab a ham fixed atop a greasy pole. Onlookers hose the scramblers with water while singing and dancing in the streets. When the church bell strikes noon, trucks packed with tomatoes roll into town, while chants of "To-ma-te, to-ma-te!" reach a crescendo.
Then, with the firing of a water cannon, the main event begins. That's the green light for crushing and launching tomatoes in all-out attacks against fellow participants. Long distance tomato lobbers, point-blank assassins, and medium range hook shots. Whatever your technique, by the time it's over, you will look (and feel) quite different. Nearly an hour later, tomato-soaked bombers are left to play in a sea of squishy street salsa with little left resembling a tomato to be found. A second cannon shot signals the end of the battle. | Kto hodil tú prvú osudnú rajčinu, ktorá spustila revolúciu La Tomatina? Pravdou je, že nikto nevie. Možno to bolo povstanie proti Francovi, alebo karneval, ktorý sa vymkol spod kontroly. Podľa najpopulárnejšej verzie tejto udalosti, v roku 1945, počas festivalu Los Gigantes (sprievodu obrovských bábok, modelovaných z papierovej kaše), sa miestni obyvatelia snažili zinscenovať šarvátku, aby získali pozornosť. Natrafili pritom na vozík so zeleninou a začali rozhadzovať zrelé rajčiny. Šarvátka sa preniesla aj na nevinných divákov, až celý výjav prerástol do obrovskej mely lietajúcich rajčín. Podnecovatelia museli predajcov rajčín odškodniť, ale to nezabránilo zopakovaniu ďalších rajčinových bitiek — a vzniku novej tradície. V strachu pred eskaláciou neposlušnosti, úrady v päťdesiatych rokoch uzákonili, zmiernili a následne znovu obnovili sériu zákazov. V roku 1951, miestni obyvatelia vzdorujúci zákonu, boli uväznení, až kým protesty verejnosti nevyžiadali ich prepustenie. Najznámejšia provokácia proti rajčinovým zákazom sa udiala v roku 1957, keď zástancovia protestu usporiadali predstieraný pohreb rajčiny, spolu s rakvou a smútočným sprievodom. Po roku 1957 sa miestne úrady rozhodli ísť s prúdom, schválili niekoľko pravidiel a prijali túto bláznivú tradíciu. Hoci hlavnú úlohu zohrávajú rajčiny, týždeň trvajúce slávnosti sú zakončené finálnou bitkou. Je to oslava patrónov mesta Buñol, Panny Márie a Sv. Ľudovíta Bertranda, s pouličnými sprievodmi, hudbou a ohňostrojom v španielskom duchu, plnom radosti. Aby ste sa posilnili na blížiaci sa boj, v podvečer bitky sa podáva obrovská paella, ako ukážka tohto ikonického valencijského pokrmu z ryže, morských plodov, šafranu a olivového oleja. V súčasnosti má tento nespútaný festival určitú mieru usporiadania. Organizátori zašli až tak ďaleko, že len pre túto každoročnú udalosť vypestovali špeciálnu odrodu rajčín bez chuti. Oslavy začínajú okolo 10. hodiny ráno, keď sa súťažiaci pretekajú s cieľom chytiť šunku, pripevnenú navrchu mastnej tyče. Diváci ostrekujú šplhajúcich vodou z hadíc, za spevu a tancovania v uliciach. Keď zvony kostola odbijú poludnie, do mesta prichádzajú kamióny plné rajčín, za stupňujúceho sa skandovania: „To-ma-te, to-ma-te!‟ Potom, výstrelom z vodného dela, začína hlavná disciplína. To je zelená mliaždeniu rajčín a bombardovaniu sa nimi, v celoplošných útokoch proti ostatným účastníkom boja. Rajčinoví ostreľovači z diaľky, atentátnici útočiaci z bezprostrednej vzdialenosti a strely ponad hlavu, so strednou dráhou doletu. Bez ohľadu na to, akú máte techniku, kým sa to celé skončí, budete vyzerať (a cítiť sa) celkom inak. Takmer o hodinu neskôr, hádzači premočení v rajčinách, sa budú hrať už v len pomliaždenej zmesi pouličnej salsy a nezostane takmer nič, čo by pripomínalo rajčinu. Druhý výstrel z vodného dela signalizuje koniec boja. |